Metódy výroby parfému

Na počiatku zrodu každého originálneho parfému je „veľký nos“. Tak sa nazývajú profesionálni parfuméri s neobyčajnou čuchovou schopnosťou rozoznať a izolovať v parféme až okolo 400 rôznych vôní len privoniavaním. Takýchto profesionálov je asi len 100 na celom svete. Ich čuch je darom a ich vonné kreácie obdivujú milióny z nás.

Od nápadu k flakónu s parfémom však vedie dlhá cesta, ktorá často trvá i roky. Výroba kvalitného parfému sa totižto nedá súriť. Masovo produkované parfémy sa často časom odkláňajú od ich pôvodnej receptúry. Kreácia originálnej vône si preto vyberá svoju daň v čase.
Základnou a najdôležitejšou zložkou parfému je vonný (esenciálny) extrakt. Ten môže byť rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Získava sa rôznymi spôsobmi, z ktorých niektoré sú známe už od staroveku ako napríklad lúhovanie či lisovanie. Iné dosiahli vrcholu slávy oveľa neskôr.
Najčistejšia, najautentickejšia a najsilnejšia forma esenciálneho oleja sa nazýva „absolútny extrakt“. Ten sa získa enfleurage metódou alebo extrahovaním pomocou prchavých rozpúšťadiel.
Enfleurage patrí medzi jeden z pôvodných spôsobov získavania vonných extraktov. Používal sa už v období starých Egypťanov. Jeho technika je pôvodne postavená na princípe absorpcie vône živočíšnymi tukmi. Vonné časti kvetu (väčšinou lupene) sa rozložili na podklad natrený zmesou živočíšnych tukov. Počas niekoľkých dní rastlina uvoľnila svoje vonné oleje do tuku, ktorý zabránil ich opätovnému vyparovaniu. Tento proces sa opakoval niekoľko krát, až pokým tuk nebol kompletne nasiaknutý vôňou rastliny. Takto nasýtený tuk sa potom mechanicky vmiešaval do alkoholovej substancie pri teplote asi 20 stupňov Celzia. Vonné esencie rastliny sa pomaly, asi v priebehu týždňa, rozpustili v alkohole, zatiaľ čo tuk nie. Po odstránení nežiadúceho tuku sériou filtrácií sa nechal alkohol odpariť a konečným produktom bol absolútny extrakt danej vône.
Enfleurage je pre dnešnú dobu veľmi finančne náročná a neefektívna metóda. V súčasnosti sa požíva najmä pre extrakciu oleja kvetín, ktoré by pri iných technikách využívajúcich vysoké teploty bol znehodnotený. Taktiež namiesto živočíšnych tukov sa používa olivový olej alebo technický petrolej.
Vo väčšine prípadov je však dnes enfleurage nahrádzaný zložitejšími chemickými postupmi, ktoré využívajú tekutý oxid uhličitý alebo viaczložkovú extrakciu.

Veľmi podobná enflourage technike je macerácia. Tá využíva vplyv vysokých teplôt. Používa sa pri extrahovaní absolútneho extraktu zo živočíšnych prísad, ale aj niektorých drevín ako napríklad vanilka. Macerácia určitých materiálov môže niekedy trvať i roky. Jej podstata je jednoduchá, materiál sa ponorí do nádoby plnej oleja a nechá sa tam pokiaľ sa ten úplne nenasýti jeho vôňou. Olej sa často zohrieva, čo tento proces urýchľuje. Je preto veľmi dôležité, aby extrahovaný materiál dobre znášal vysoké teploty.

Pri práci s materiálmi, ktoré by sa zohrievaním znehodnotili sa používa iná technika než macerácia. Je to metóda nazvaná „extrakcia za použitia prchavých látok“. Pri tejto sa používajú na extrakciu látky, ktoré majú bod varu oveľa nižší ako voda. Sú to napríklad éter alebo technický petrolej. Prebieha zvyčajne tak, že materiál sa položí na kovové dosky umiestnené v nádobe zvanej extraktor. Takto pripravené dosky sa potom prelievajú prchavou substanciou, ktorá následne odteká do destilačného prístroj. Tam sa prchavá substancia rýchle vyparí a zanechá esenciálny olej. Ten sa ďalšou alkoholovou procedúrou zbaví akýchkoľvek iných znečistení a takto získaný vonný olej je tým najčistejším absolútnym extraktom aký poznáme.

Okrem získavania absolútneho extraktu maceráciou či extrakciou prchavými látkami, sa môžu vonné oleje niektorých rastlín získať aj jednoduchšími spôsobmi. Napríklad lisovaním alebo parnou destiláciou.

Lisovanie je veľmi jednoduchá metóda, ktorá sa využíva najmä pri extrahovaní esenciálnych vôní citrusových plodov. Prebieha tak, že šupy týchto plodov sa lisujú a tým sa z nich vytláčajú vonné oleje. Pri tejto technike sa nepoužíva ani teplo ani chemikálie či alkohol, takže takto získaný esenciálny olej má veľmi autentickú vôňu.

Asi najpoužívanejšia metóda súčasnosti je parná destilácia, ktorá je založená na princípe vyparovania a opätovnej kondenzácie vody. Pri tomto výrobnom postupe sa rastlinný materiál vloží do vriacej vody v destilačnom prístroje. Pri vrení sa vonné oleje začnú vyparovať spolu s vodnými parami. Tieto sa následne zachytávajú a kondenzujú späť do tekutého stavu, pričom sa olej oddelí od vody. Takto získaný olej sa potom zachytáva do pripravených flakónov. Pre urýchlenie vypúšťania vonných olejov sa rastliny často pred vložením do vriacej vody nasekajú. Na získania jedného kila esenciálneho oleja pomocou parnej destilácie napríklad z ruží sa spotrebuje približne 6 ton kvetov.

Esenciálny extrakt je najdôležitejšou, nie však jedinou zložkou parfému. Tie často obsahujú napríklad alkohol, rôzne fixatívy vôní ale aj obyčajnú vodu. Podľa obsahu esenciálneho oleja v parféme, záleží jeho kvalita, teda intenzita a dĺžka pôsobenia. Rozoznávame štyri rôzne druhy.
Parfum - obsahuje 15-30% (typické je 20% ) vonného extraktu. Je to najsilnejšia forma vône bežne dostupná na trhu a preto aj najdrahšia.
Eau de parfum - obsahuje 8-15% (typické je 15% ) vonného extraktu. Toto je asi najpopulárnejšia forma vône. Je dostatočne intenzívna i dlho vydrží a nie je finančne až taká náročná ako parfum.
Eau de toilette - obsahuje 5-15 % (typické je 10% ) vonného extraktu. Je to veľmi ľahká vôňa, ktorá netrvá dlho. Pôvodne bola navrhnutá ako ranný osviežovač, ktorý mal umožniť ľudom sa ráno príjemne a sviežo prebrať.
Eau de cologne - taktiež nazývaný kolínska voda. Obsahuje 2-5% vonného extraktu. Často sa zamieňa s eau de toilette. Je to najjemnejšia z vôní a často sa nanáša vo veľkých množstvách. Kolínsku vraj s veľkou obľubou používal sám Napoleon.

Predtým ako sa parfém dostane na trh prejde dlhú cestu vývoja, produkcie a testovania. Presná formula výroby originálneho parfému je cenným tajomstvom, ktoré si každý parfumér dobre stráži. Na verejnosť sa dostane len zoznam použitých zložiek. Dalo by sa povedať, že výroba parfému je umeleckou tvorbou. A tak ako každý umelec je kritický na svoje diela, tak i parfumér v priebehu tvorby dolaďuje a vylepšuje svoju vôňu. Tá sa potom počas vývoja mnohokrát testuje napríklad na jej intenzitu, na to ako sa bude vyvíjať počas dňa, alebo či ju budú ovplyvňovať zmeny počasia. Výsledkom tohto všetkého snaženia napokon je originálny produkt vysokej kvality, ktorý nám svojou vôňou spríjemňuje všedné i veľmi výnimočné chvíle nášho života.